Tuesday, April 28, 2015

Deti su dar z neba



Boli sme nahnevaný a sme si nehovorili celý večer. Ráno, sa zobudím a sa obliekam. Katka beží v pyžamku okolo mňa.
"Mama ide do prace?"
"Áno moja, mama ide do prace."
"Dáme pusinku."
Bozkávam ju, aj ona tiež.
"A teraz mama dá pusinku ocinovi."
Usmejem sa a bozkávam rýchlo Viktora. Idem na chodbe a čakám výťah.
Katka príde za mňou v pyžamku a v ponožkách.
"Dáme ešte pusinku."
Bozkávam ju ešte raz. 
"A teraz oco dá pusinku mame."
Usmejeme sa  a tento krát sa bozkávame láskavo. V predtým aby som vystúpila do výťahu si povieme jeden druhého „Ľúbim ta“. Chodím na ulici a usmievam sa ako blbá. Prečo som bola nahnevaná ani si nepamätám  alebo už nie je dôležité. Zabudla som.

Katka sa rozpráva s mojími rodičia cez Skype. Moja mama je chorá.  
"Oma, ty tašeš?" Chce povedať kašleš, ale nevie vysloviť K.
Odpoviem ja:
"Áno, oma kašle a má soplíky."
"Oma, fútaj noštek!" povie Katka. Znovu problém výslovností K.
Oma kašle zase.
"Oma, daj si silupček, plosím ta!" Ani R nevyslovíme.
Moja mamina nič nerozumie, ale ja a Viktor sa smejeme s chuťou.

Deti sú dar z neba. Prinesú nám úsmev kedy sme unavený alebo nervózny. Pri nich si uvedomíme ako sa veľmi milujeme. Prenikajú hlboko do našich duší a dostanú z nás to čo je v nás najlepšie. Naše deti liečia našu dušu. Ďakujem ti Pane za najkrajší dar ktorý si mi urobil, ďakujem ti za Katku.

No comments:

Post a Comment