Deti su dar z neba
Boli sme nahnevaný a sme si nehovorili celý večer.
Ráno, sa zobudím a sa obliekam. Katka beží v pyžamku okolo mňa.
"Mama ide do prace?"
"Áno moja, mama ide do prace."
"Dáme pusinku."
Bozkávam ju, aj ona tiež.
"A teraz mama dá pusinku ocinovi."
Usmejem sa a bozkávam rýchlo Viktora. Idem na chodbe
a čakám výťah.
Katka príde za mňou v pyžamku a v ponožkách.
"Dáme ešte pusinku."
Bozkávam ju ešte raz.
"A teraz oco dá pusinku mame."
Usmejeme sa
a tento krát sa bozkávame láskavo. V predtým aby som vystúpila
do výťahu si povieme jeden druhého „Ľúbim ta“. Chodím na ulici a usmievam
sa ako blbá. Prečo som bola nahnevaná ani si nepamätám alebo už nie je dôležité. Zabudla som.
Katka sa rozpráva s mojími rodičia cez
Skype. Moja mama je chorá.
"Oma, ty tašeš?" Chce povedať
kašleš, ale nevie vysloviť K.
Odpoviem ja:
"Áno, oma kašle a má soplíky."
"Oma, fútaj noštek!" povie Katka.
Znovu problém výslovností K.
Oma kašle zase.
"Oma, daj si silupček, plosím
ta!" Ani R nevyslovíme.
Moja mamina nič nerozumie, ale ja
a Viktor sa smejeme s chuťou.
Deti sú dar z neba. Prinesú nám úsmev kedy
sme unavený alebo nervózny. Pri nich si uvedomíme ako sa veľmi milujeme. Prenikajú
hlboko do našich duší a dostanú z nás to čo je v nás najlepšie.
Naše deti liečia našu dušu. Ďakujem ti Pane za najkrajší dar ktorý si mi urobil,
ďakujem ti za Katku.
Comments
Post a Comment